Marginálie

3 x Thomas Merton

Thomas Merton bol trapistickým mníchom amerického kláštora Gethsemani. Je autorom básní, esejí, autobiografických a denníkových textov a obsiahlej korešpondencie. Jeho široký záber nie je len vecou talentu, ale predovšetkým živého záujmu o človeka. Vo svojich textoch sa dotýkal politiky i sexu, nemal problém kritizovať pomery v kláštoroch i v cirkvi a živo sa zaujímal o všetky náboženstvá a filozofie, najmä o buddhizmus a taoizmus. V jeho textoch sa môžeme stretnúť s Dostojevským, Williamom Blakeom, T. S. Eliotom, Sartrom, Heideggerom, Pasternakom či Jamesom Joyceom. Toto angažovanie sa v rôznych smeroch však nie je výsledkom netrpezlivosti či povrchnosti – Merton bol mníchom prísneho mlčanlivého rádu a obľuboval samotu a kontempláciu. Naopak, jeho texty majú niekoľko spoločných, zjednocujúcich bodov. Predovšetkým je to duchovný rozmer človeka, do ktorého Merton integruje všetky svoje témy: či už píše o Púštnych Otcoch, modernom človeku alebo zenbuddhistických koánoch, píše o možnostiach duchovného rastu a slobody človeka tu a teraz. Navyše, Merton je autor vzácne priateľský, otvorený a priamy: medzi jeho denníkom, korešpondenciou a esejami niet nijakej ostrej hranice, navzájom sa preskupujú a zrkadlia a v každom jeho texte môžeme Mertona bezpečne stretnúť a spoznať. Okrem toho, že svojou otvorenosťou a záberom vôbec nepasuje do obvyklej predstavy kresťanského mnícha, na rozdiel od väčšiny podobných autorov sa neuzatvára do úzkeho kruhu konfesijne vymedzených čitateľov. Merton nepíše pre teológov či mníchov, ale naopak, pre všetkých „tam von“.

Jeho eseje možno dobre charakterizovať názvami dvoch jeho kníh: na jednej strane Vízie a ilúzie, na strane druhej Mystici a zenoví majstri. Mertonove vízie vyplývajú v jeho viery a z príslušnosti ku katolíckej cirkvi: ich základnými princípmi sú Boh, človek a Kristus. Ilúzie vyplývajú z ľudskej povahy a v modernej dobe môžeme pozorovať ich pozoruhodné bujnenie. Mertonovou ústrednou témou je práve boj, prebiehajúci v každom človeku: je to boj s ilúziami, boj o duchovné oslobodenie sa, boj o pravdu a o človeka. Tento boj je pre Mertona záležitosťou autenticity a oddanosti, nie konfesie: stojí v ňom na strane Pascala, Svätého Gregora z Nyssy, buddhistických mníchov, existenciálnych filozofov či mníchov ruského pravoslávia. Merton nemá problém inšpirovať sa bdelosťou buddhistických majstrov a napomínať vlastnú cirkev a vlastných spolubratov.

*

Merton patrí medzi autorov, ktorí presahujú vlastnú dobu: ako trapistický mních žil a myslel predsa len v inom rytme a v perspektíve času, ktorý sa odmeriava storočiami. Merton písal zaujímavé eseje o autoroch, ktorých mená síce pozná každý, ale málokto ich už číta alebo aspoň trochu pozná ich dielo. Merton, ako mních, je ideálnym sprievodcom kresťanským myslením: jeho putovanie v tichu kláštora naprieč storočiami bolo o to prirodzenejšie, že ako mních mal priamu skúsenosť s princípmi a ideálmi, o ktorých podával správy: v meditáciách a kontemplovaní, v modlitbe i v každodennom živote žil ešte v realite Púštnych Otcov, prvých svätcov a veľkých kresťanských učiteľov. Z ticha svojho kláštora to k nim mal predsa len bližšie ako my.

Ako mních, teda so živou pamäťou storočí, písal zaujímavo aj o dnešnej dobe: videl ju v trochu širšej perspektíve, z pozície toho, kto sa nerúti strmhlav v rýchlom vlaku prítomnosti s ostatnými pasažiermi, ale kto patrí skôr k priestoru stanice.

*

Hoci Merton píše o mystických tradíciách východu i západu, kto v jeho textoch očakáva mystický opar, bude sklamaný. Vízie i ilúzie u neho dospievajú do jasnosti a priezračnosti svetla rozumu. Duchovnosť je pre neho predovšetkým čistota: teda aj priezračnosť a jasnosť, v ktorej sa už človek nemá kam ukryť a ktoré sa nedajú oklamať. Na dne každého učenia i každej mystiky je niečo jednoduché, ale práve preto ťažšie. Cnosti, o ktoré napokon vždy ide, totiž zároveň so svojou jednoduchosťou dospievajú k dokonalosti. Na konci tak vždy čaká celkom priame sic et non. Duchovné poznanie je podľa Mertona cestou z labyrintu sveta do raja srdca. Labyrinty sveta nás zamestnávajú, no cesta v nich nemá zmysel ani cieľ – sú fikciou, ktorú ľudia budujú v každej civilizácii, podobne ako v každej civilizácii jestvuje cesta von, spočívajúca v uvedomení si ich iluzórnosti – to sú duchovné cesty veľkých učiteľov, s ktorými sa môžeme stretnúť na stránkach Mertonových textov.