The Old Monk Is Turned Loose
The old monk is turned loose
And can travel!
He’s out to see the world.
What progress in the last thirty years!
But his mode of travel
Is still the same.
Starý mních je slobodný
Starý mních je slobodný
A môže cestovať!
Vybral sa obzrieť si svet.
Aký to pokrok po tridsiatich rokoch!
No jeho spôsob cestovania
Je stále ten istý.
Wisdom
I studied it and it taught me nothing.
I learned it and soon forgot everything else:
Having forgotten, I was burdened with knowledge –
The insupportable knowledge of nothing.
How sweet my life would be, if I were wise!
Wisdom is well known
When it is no longer seen or thought of.
Only then is understanding bearable.
Múdrosť
Študoval som ju a nenaučila ma nič.
Učil som sa jej a čoskoro som na všetko ostatné zabudol:
A v tomto zabudnutí som sa ocitol zavalený poznaním –
Neznesiteľným poznaním ničoho.
Aký krásny by bol život, keby som bol múdrym!
Skutočne múdri sme vtedy,
Keď na múdrosť nepozeráme a nepremýšľame nad ňou.
Len vtedy je poznanie znesiteľné.
Báseň bez názvu
Celá teológia je akoby narodeninami
Každý kto sa narodí
Prichádza na svet ako otázka
Na ktorú staré odpovede
Nestačia.
Narodenie je otázkou a zjavením.
Územím zrodenia je raj
A my sa rodíme tisícky míľ
Od domova.
Raj v nás plače
A my sa vzďaľujeme.
Toto je teológia
Našich narodenín.
Nejasná teológia
Na schodoch stanice v Cincinnati:
Pýta sa ma chladný december
Roku 1941. Malá vločka
Sa roztopí na mojich mihalniciach ako tušenie
A vzápätí mizne zabudnutá.
(Za riekou sa zhmotnil môj zámer
Je teplo, žiadostivý plač
Za riekou
Nebo narieka.)
Nebo narieka bez príčiny
Naveky ak nenájdem otázku
Ktorá ma hľadá
Všetky brány sú zatvorené
Kláštor je chladný
No všetko je tu určité:
Oheň vždy tlie
Uprostred.
Fort Thomas Kentucky
V roku vojny
Je ako Betlehem, hmlistý,
No nie taký nevinný.
A aj ja som väzňom
Teológie vôle
Kým na sever odo mňa otázka
Narieka v snehu
Lebo ja som (už zostanem)
Človekom bez pochybností
Odriekajúcim si luxus otázok.
Múdrosť rastie ako kvet
Obracia nevinnú tvár
So sladkou milosťou
Na juh a na západ
A čo ročné obdobia
Slnko a dážď a mníšky
Nevedia.
Som rozhodnutý
Postaviť desať náuk z kameňa
V kamennej záhrade Edenu
Neznámy kvet ma väčšmi miluje
A ja o tom neviem
Oheň uprostred
Je predsa len stále tu
A tlie.
Nebo je vtákom
S prekrásnymi krídlami
Jeho let otázkou
Hľadaním juhu
Pre kohosi.
Teológia je niekedy chorobou
Zlomeným krkom otázok
Bezmocnou neistotou
Na elektrickom lôžku
Vták nájde túto pochybnosť
Zmietanú horúčkou
A vie: „Si mojou spásou
A ja tvojou odpoveďou –
Ak máš otázku.“
Spievať značí nadýchnuť sa
K vete ako „Chcem sa uzdraviť.“
„Nenarodil som sa zbytočne
A ani ty nie:
Nebo nikdy neplače
Pre nič.“
„A územie samoty
Je láskou. Územie pochybnosti:
Je to tak?“
Takže celá teológia
Je akoby narodeninami
Cestou domov, tam kde sme
Zvestovaním a Edenom
Kde dve stratené otázky
Krúžia na jedinej dráhe
Uprostred prázdna.
Je toto odpoveď?
Nik sa nenarodí
Zo seba: chce to viac než jedného.
Každé narodeniny
Majú svoju vlastnú teológiu.
Thomas Merton 