Jeden zo „svätcov“ Dostojevského, starec Zosima, ktorý rozpráva ako typický príslušník gréckej a ruskej cirkevnej tradície, vyslovil jedno podivuhodné vyhlásenie. Vraví: „Nechápeme, že život je raj, no stačí len chcieť pochopiť to a pred našimi očami vyvstane raj v celej svojej kráse.“ V kontexte Bratov Karamazovovcov je to na pozadí násilia, blasfémie a vraždy skutočne zvláštne tvrdenie. Myslel to Zosima naozaj vážne? Alebo to bol proste dezorientovaný hlupák, oddávajúci sa vidinám „ópia ľudstva“?