My na Západe ešte stále inštinktívne podliehame predsudku, že náš svet a naša civilizácia sú „celým svetom“ a že našim poslaním je viesť ostatných ku konkrétnym kultúrnym cieľom, ktoré sme si sami vytýčili. Svet je však väčší, než si myslíme, a jeho nové smerovanie nie je vždy totožné s našim. Je pravda, že osud celej ľudskej rodiny bol štyri storočia prakticky v našich rukách. No časy sa menia. Ázia a Afrika sa začínajú hlásiť o svoju aktívnu spoluúčasť, v dobrom i zlom, na civilizačnom smerovaní a osude celého ľudstva. V takej dobe je pre Západ nesmierne dôležité pochopiť tradičné filozofie veľkých ázijských kultúr: čínskej, indickej a japonskej. A nejde o nevyhnutnosť len pre úzky okruh špecialistov, ale pre každého vzdelaného človeka Západu.
Kultúrne dedičstvo Ázie má rovnaký nárok stať sa predmetom štúdia na školách ako kultúrne dedičstvo Grécka a Ríma. Tradičné kultúry Ázie sú duchovne orientované práve tak ako naše. Pravdepodobne celkom oprávnene hľadeli Číňania a Japonci na prvých európskych obchodníkov ako na „barbarov zo Západu“ a snažili sa ochrániť svoje národy pred zlým vplyvom tým, že im zabránia vo vstupe. Len veľmi zriedkavo sa objavovali Európania, ktorí, tak ako prví Jezuiti v Číne, boli schopní správne posúdiť hlbokú univerzálnosť konfuciánskej filozofie. Ak bude Západ aj naďalej podceňovať a ignorovať duchovné dedičstvo Východu, môže to prispieť k tragédii, ohrozujúcej človeka a jeho civilizáciu. Ak si Západ uvedomí, že v kontakte s východným myslením sa môže opäť prebudiť zmysel pre naše vlastné kultúrne dedičstvo, ktoré je výsledkom spojenia žido-kresťanského náboženstva s grécko-rímskou kultúrou, potom bude ľahšie chrániť toto dedičstvo, nielen v Ázii, ale aj na Západe.
Thomas Merton 