Takzvané Cargo kulty sa opakovane objavovali od čias kolonizácie medzi pôvodným obyvateľstvom Južného Tichomoria a v odlišných verziách v Afrike a Juhovýchodnej Ázii. Tieto vo svojej podstate mesianistické kulty názorne vyjadrujú hlboko narušené náboženské vedomie domorodcov, čeliacich prudko sa meniacemu svetu. Odhaľujú ich smutné a niekedy aj tragické úsilie prispôsobiť sa kultúre, zavedenej bielym kolonializmom. Z našej perspektívy takzvaného moderného sveta sa nám tieto kulty môžu zdať byť exotickými a často bizarnými systémami ritualizovaného správania. Pokúsim sa však ukázať, že namiesto odsudzovania Cargo kultov ako nezmyselného a pomýleného primitivizmu by sme sa mali pýtať nás samých, či niektoré naše vlastné, západné spoločenské a politické hnutia v skutočnosti nie sú veľmi podobné Cargo kultom, hoci v sofistikovanejšej, menej naivnej podobe. A mali by sme skúmať, či nám úsilie pochopiť tieto kulty nepovie niečo dôležité, nie o domorodcoch, ale o nás samých. Najprv však treba vysvetliť, čo to Cargo kulty sú.
Celé roky po príchode belochov ostrovania pozorovali počínanie svojich bielych pánov, pričom ich vzrušovala úžasná moc belošskej kultúry. Počuli bielych hovoriť o „kago“ (čiže „cargo“ v pidgin angličtine, vo význame lodný náklad). „Keď príde kago,“ hovorili belosi, „všetko bude dobré. Keď príde kago, budeme mať dostatok jedla a šiat, dostaneme nožničky a doplníme si zásoby tabaku. Keď príde kago, bude dostatok piva, whisky a ryže.“
Množstvo týchto skvelých tovarov domorodci nemohli vlastniť. Kago tak získavalo pre domorodcov veľmi dôležitý význam: znamenalo príchod dobrých čias, keď budú ako bieli a budú si môcť vychutnať to, čo oni. Všimnime si, že príchod kago znamenal viac než len prísun bohatstva a príjemného života. Obsahoval v sebe aj mimoriadne dôležitú otázku identity domorodcov a ich vzťahu k bielym. Rozdiel medzi domorodcami a kolonistami nespočíval len vo farbe pleti. Bol to omnoho zásadnejší rozdiel medzi tými, ktorí mohli požiadať o cargo a dostať ho, a tými, ktorí nikdy nedostali vlastné cargo a ktorých úbohé živobytie záviselo od bielych.
Pre domorodcov by tak dostať vlastné cargo znamenalo začleniť sa znova do ľudskej rasy. Ukázalo by, že sú hodní byť zarovno s bielymi. Išlo teda o otázku identity, o miesto domorodca v systéme vzťahov, o jeho ľudskú podstatu.
Thomas Merton 